V 20. storočí sa tisíce vrcholových manažérov rozhodlo, že budú organizovať svoje firmy byrokraticky, čo viedlo k vytvoreniu hierarchie a efektov zhubných pre inovácie.
Výsledok: nevďační zamestnanci, ohromené inovácie, nepružné organizácie.
Zamestnanci
- Najprv stratili priamy kontakt so zákazníkom.
- Neskôr nechali druhých optimalizovať svoj výkon.
- Potom stratili kontakt s koncovým produktom.
- Úlohy sa zužovali a špecializovali.
- Zamestnanci strácali emocionálny vzťah k produktom.
Výsledok: oslabený pocit zodpovednosti za kvalitu produktu a jeho funkčnosť.
Riadenie zamestnancov
- Rozsah výroby vzdialil zamestnancov od spolupracovníkov.
- Zamestnanci stratili celosystémový pohľad na výrobný proces.
- Zväčšila sa priepasť medzi robotníkmi a majiteľmi.
- Roztrieštili sa informácie.
- O výkonnosti vedeli iba na úrovni robotníkov a nie firmy ako celku.
- Robotníci nemali prehľad o finančnej situácii firmy.
- Mali nepatrnú zodpovednosť za výsledky.
- Preto iba ťažko pociťovali spoluzodpovednosť za výkonnosť firmy.
Keď sa zamestnanci nemôžu vyjadriť k dôležitým veciam, prestanú sa o veci zaujímať.
Zamestnanci
Zamestnancom
chýbajú informácie, postrádajú kontext, sú odtrhnutí od zákazníkov,
spolupracovníkov, koncových produktov, vlastníkov, financií. Pretože
zamestnanci boli zbavení schopnosti vykonávať kontrolu zvnútra, musia prijímať kontrolu zhora.
Výsledok: nezáujem.
Existuje
taká myšlienka. Možno „manažérov“ potrebujeme preto, že máme
„zamestnancov.“ Zamestnanci potrebujú manažérov preto, lebo nie sú
schopní samoregulácie. [1]
Slobodná organizáciaOpakom riadenia zamestnancov v byrokratickej firme je sebariadenie zamestnancov v slobodnej organizácii. [2]
Sebariadenie
Slobodné firmy odovzdávajú časť riadenia zamestnancom.
Slobodná firma je postavená na tom, že ľuďom nikto nehovorí,
čo majú robiť, aj keď o to žiadajú. Slobodné firmy sa zbavili kontroly.
Sebadisciplína
Slobodné pracovisko kladie dôraz na vlastnú disciplínu. Slobodná organizácia je vysoko sebadisciplinovaná forma organizácie.
Zodpovednosť
So slobodou však ide aj zodpovednosť. Kultúra slobodnej spoločnosti je iba pre dospelých, t.j.
pre ľudí, ktorí sú sami sebe dobrými sudcami a dokážu za seba niesť
zodpovednosť, pretože vedia, že za svoje neúspechy nemôžu viniť nikoho
iného. Sloboda môže byť desivá, ale je krásne sa z nej tešiť.
Sloboda nie je pre každého a pre niekoho je nesmierne náročná, lebo ju sprevádza zodpovednosť.
Motivácia
V roku 1943 Abraham Maslow uverejnil svoj slávny článok o potrebách a motivácii. Motivácia sa dlhé roky chápala ako vyvážený pomer medzi odmenou a firemnými cieľmi. Psychológovia však prišli na to, že hmotné odmeny majú menší význam
ako to, čo robia ľudia z vlastnej vôle. Ak ľuďom, ktorých niečo
veľmi baví, ponúknete finančnú odmenu, nastane obrat. Keď
formálne uzákoníte motiváciu, napríklad jedlo zadarmo, motivácia stráca
na sile. Maslow odpovedal na otázku ako motivovať ľudí. Nijako. Človek je motivovaný od prírody. Jeho správanie je ovplyvnené vzťahmi medzi ním a okolitým prostredím. Vytvorenie týchto vzťahov je vecou zamerania energie určitým smerom viac než iným.
Človeka nemotivujeme, pretože človek je motivovaný. Ak nie je motivovaný, je mŕtvy. McGregor.
Sebamotivácia
Ľudskú motiváciu nie je treba riadiť. Pre človeka je absolútne nemožné motivovať ostatných. Pokiaľ sa pre ňu vytvorí priaznivé prostredie, sú ľudia motivovaní sami. Ako môže človek motivovať druhých? McGregor preformuloval na: Ako vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia budú motivovať sami?
Čo robia liberálni lídri
Odstraňujú motiváciu: hmotné odmeny, bonusy, povýšenie, benefity, ocenenia, vyznamenania, elitné kluby a iné hrozby.
Počúvajú ľudí, aby zistili, čo im v pracovnom prostredí bráni v
uspokojovaní ich potrieb rovnakého zaobchádzania, rastu a sebariadenia.
Potom sa snažia deprimujúce prostredie prebudovať na prostredie motivujúce.
Prostredie
Pokiaľ
prostredie predstavuje dostatočne živnú pôdu, ľudia sa motivujú sami k
vykonávaniu svojich bežných činností. Otázkou zostáva, ako toto živné
prostredie vyzerá? Na rozdiel od ranných psychológov, súčasní
psychológovia si nemyslia, že ľudia usilujú o pokoj tela a duše.
Myslia si, že ľudia sa usilujú o majstrovstvo - v rôznych činnostiach, nie v ovládaní ľudí a usilujú sa o šťastie - vitalitu a pohodu.
Základné potreby človeka
Súnaležitosť, kompetencia a samostatnosť. Pokiaľ sa mu ich nedostáva, jedinec sa nikdy nerozvinie. Keď je živín dostatok, jedinec majstrovstvo a šťastie dosiahne. Keď sú tieto potreby uspokojované, zlepšuje sa výkonnosť firmy a osobný dobrý pocit je potom príjemným následkom.
Literatúra
[1] Gary Hamel, Bill Breen, Budoucnost managementu, Management Press, 2008
[2] Brian M. Carney, Isaac Getz, Sloboda v práci, PeopleComm, 2011
Marta Krajčíová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára