26.9.10

Tvorivosť

Pri príprave seminára o inovačnom manažmente som nedávno dostala zaujímavú otázku: "Je potrebná pri inováciách tvorivosť?" Ani minútu som neváhala s odpoveďou. Predtým, než som ju vyslovila, som sa však zamyslela, prečo vôbec taká jasná otázka niekoho trápi? Možno preto, lebo nie sú jasné odpovede na iné otázky, napríklad tieto:

- Vedia manažéri a zamestnanci niečo o inovačnom manažmente?
- Chcú mať manažéri tvorivých zamestnancov?
- Podporujú manažéri rozvoj tvorivosti svojich zamestnancov? Ako?
- Prečo je potrebná tvorivosť zamestnancov?
- Sú všetci zamestnanci tvoriví?
- Môžu byť zamestnanci tvoriví?
- Chcú byť zamestnanci tvoriví?
- Prečo zamestnanci cítia, že ich tvorivosť nie je využitá?
- Ako súvisí moja práca s tvorivosťou?
- Som tvorivý typ?
- Dá sa tvorivosť naučiť?

V mojej praxi (ako zamestnaná) som sa žiaľ stretla skôr so zápornými odpoveďami na tieto otázky. Iste sa s podobnými otázkami stretávate aj vy. Pozrime sa preto na tvorivosť trošku bližšie.

Produktivita ľudí
Pokiaľ by sme si mali vybrať jedinú otázku, ktorou sú manažéri 21. storočia posadnutí najviac, bola by to táto: "Ako dosiahnuť zo svojich ľudí viac?" Otázka je neškodná. Kto by nechcel mať vysokú produktivitu ľudí? Zároveň je zaťažená myslením priemyselného veku. Ako my (manažment) dostaneme viac (jednotiek produkcie za hodinu) zo svojich ľudí (jednotlivcov, ktorí sú povinní riadiť sa našimi príkazmi). Je iróniou, že model riadenia, ktorý je v tejto otázke zahrnutý, prakticky "zaručuje", že firma nikdy zo svojich ľudí nedostane to najlepšie.

Ľudia pociťujú najväčšie nadšenie, keď robia veci, ktoré robiť chcú.

Angažovanosť
Výskum Towers Perrin zameraný na angažovanosť zamestnancov (86 tisíc zamestnancov, vo veľkých a stredne veľkých firmách, na celom svete) zistil, že:
- 14% sa vysoko angažuje
- 24% sa o prácu nezaujíma
- 62% sa angažuje priemerne

Väčšina zamestnancov na všetkých úrovniach sa plne neangažuje pre svoju prácu. 86% ľudí zo seba vydáva menej, ako by mohli.

To je hanebné plytvanie ľudskými schopnosťami.

Schopnosť vytvárať hodnotu
- 35% vášnivé zaujatie
- 25% tvorivosť
- 20% iniciatíva
- 15% rozumové schopnosti
- 5% usilovnosť
- 0% poslušnosť

Zamestnanci, ktorí dodržiavajú pravidlá, majú zanedbateľnú cenu z hľadiska konkurenčnej výhody, ktorú vytvárajú. Poslušnosť, usilovnosť a odborné znalosti je dnes možné kúpiť za babku. Sú to globálne komodity. Znalosti sa stávajú zameniteľnou komoditou, strácajú mnoho zo svojho potenciálu pre vytváranie konkurenčnej výhody.

Pokiaľ chceme obsadiť hospodárske výšiny v tvorivej ekonomike, potrebujeme zamestnancov, ktorí nebudú iba usilovní, poslušní a bystrí, ale musia byť plní ch
uti, trochu blázni a vytrvalí.

Tvorivosť
Existuje veľká skupina ľudí, ktorá si myslí, že tvorivé schopnosti sú medzi ľuďmi pomerne vzácne. Pokiaľ ľudia neprejavujú tvorivé schopnosti v práci, nebýva to preto, že by nemali predstavivosť, ale skôr preto, že k tomu nemajú príležitosť. Ako ľudské bytosti sme podivuhodne prispôsobiví a tvoriví, napriek tomu, že pracujeme vo firmách, ktoré také nie sú. Vyzerá to tak, že v moderných organizáciách je niečo, čo ničí prirodzenú pružnosť a tvorivosť ľudí, čo zamestnancov zbavuje týchto vlastností.

Vlastnosti tvorivých zamestnancov
- všeobecná inteligencia
- vysoká sebamotivácia
- zaujatie, nadšenie, tvorivosť, bláznovstvo
- negatívna schopnosť - človek vie žiť v neistote, pochybnostiach
- zvedavosť
- nezávislá myseľ
- široko rozvetvené záujmy

Výrok: "Nemôžete sa naučiť tvorivosti, buď ste tvorivý, alebo nie."

Tvorivosť je ľudská vloha, podobne ako inteligencia, hudobné nadanie, alebo koordinácia pohybov očí a rúk. Ako každá iná vloha môže byť posilňovaná prostredníctvom výuky a cvičenia.

Nápady
Nie je pravda, že veľký nápad sa zrodí iba v hlave prirodzených géniov. Proces tvorby ani nie je nutný. Mnohé nápady sú skôr objavené, nie vynájdené. Ak máte talent na objavovanie, vždy porazíte tých, ktorí majú talent na vytváranie. Je to preto tak, lebo okolitý svet vždy vytvorí viac vynikajúcich nápadov, ako ktorýkoľvek jednotlivec, aj ten najkreatívnejší z kreatívnych.

Literatúra:
Gary Hamel a Bill Breen, Budoucnost managementu, Management Press, 2009
Chip Heath a Dan Heath, Nápad za milión, Eastone Books, 2010


Pekný začiatok týždňa vám praje

Marta Krajčíová

18.9.10

Jednoduchosť

Keď sme boli pre niekoľkými rokmi v Japonsku, navštívili sme aj záhrady, v ktorých boli takéto pekné kamene. Zaujalo ma to, ale nerozumela som tomu. Vnímala som to ako estetickú záležitosť. Jednoduché je pekné. Dnes viem, že to nebolo o jednoduchosti kameňa, ale jednoduchosti života.

Japonci sú experti na jednoduchosť. Nie preto, že robia veci jednoducho, ale preto, že sa snažia robiť ich jednoducho. Stojí ich to pomerne veľa úsilia. Nie je to vec samozrejmá. Jednoduchosť je podstatou ich systému zlepšovania a životnej filozofie. Príklady vidíme na mnohých miestach aj vo firme Toyota a svetoznámom výrobnom systéme - TPS (správa A3, 5S, 5krát prečo, odstraňovanie plytvania, eliminácia neefektívnych činností ...). Japonci hovoria, že menej je niekedy viac. Prečo je to tak?

menej zbytočnej práce - viac dôležitej práce
menej slov - viac myšlienok
menej rozptýlenia - viac sústredenia
menej nedisciplinovaného konania - viac disciplíny
menej zlých návykov - viac dobrých návykov
menej naliehavých úloh - viac dôležitých úloh
menej stresu - viac pokoja
menej chaosu - viac poriadku
menej závislosti - viac nezávislosti
menej .... viac ...

Aká je naša rovnováha, koľko je menej a koľko viac, je na nás. Keď na jednej strane uberieme, pribudne na druhej. Je to jednoduché. Menej a viac sú ako spojené nádoby.

Problémom je, že my sme naučení robiť veci zložito, veľa vecí naraz, snažíme sa vyhovieť každému, stihnúť všetko, splniť si všetky úlohy, odpovedať na všetky maily a telefonáty ... Málo myslíme na seba, svoje zdravie, svoje pocity, svoju spokojnosť. Takéto konanie však vedie k stresu a nespokojnosti.

Robiť veci tak, aby smerovali k našej spokojnosti, znamená, robiť ich premyslene a jednoducho. Cieľom je rozpoznať dôležité a eliminovať zvyšok. Získame tým čas na veci, na ktorých nám záleží, ktoré sú pre nás dôležité, ktoré sú našou prioritou. Takto budeme spokojnejší, menej stresovaní a tiež produktívnejší.

Žiť život jednoducho je veľké umenie, podobne ako tie záhrady v Japonsku. Robiť veci jednoducho je ťažké. Mne trvalo 20 rokov, kým som jednoduchosť pochopila, prijala a niečo preto urobila. Želám vám, aby váš interval pochopenia bol kratší a zážitok z poznania a aplikovania jednoduchosti rýchlejší. -:)

Myšlienky o jednoduchosti nájdete v mnohých knihách. Knihu o tom, čo robiť, aby bol náš život jednoduchý, napísal aj Leo Babauta: Sila jednoduchosti. 

Sila jednoduchosti: minútová učebná stránka

Pekný víkend vám praje

Marta